pes-naozaj najlepší priateľ
Jeden starší párik si už nemohol adoptovať dieťa. Boli tak osamotený a chceli mať niekoho, kto ich zabaví v chvíľkach zaslúženého dôchodku. Raz sa aj vybrali do domova opustených miláčikov. Boli tam mačky a psy. Niektorí boli stratení , íní zase nechcení a opustení. Keď tam nejaký pes bol 2 týždne, uspávali ho. Presne taký padol Mary a Johnovi do očí. Na druhý deň ho už mali uspať.
...Bola to láska na prvý pohľad. Psík prosíkal pani, ako tam tak stál na zadných labkách a prednými škrabkal na pletivo plota svojho väzenia. Mal asi rok. Vzali si ho a dali mu meno Lucky.
Bol to milý a zaujímavý psík. Svoje hračky si podobne ako dieťa schovával do svojej krabice. Keď prišla návšteva, hneď boli varovaní, nech si pozamykajú kufre, lebo Lucky sa v nich vždy prehrabával a bral si zaujímavé veci.
Po istom čase sa Mary objavila zákerná rakovina prsníka. Cítila , že jej čas sa kráti. Mala ísť na operáciu... Deň pred operáciou s láskou hladkala svojho Luckyho a myslela pritom na jeho budnúcnosť , keď ona tam už nebude. Nebude sa Lucky cítiť opustený a sklamaný ? Táto myšlienka ju vrhla ešte do väčšieho zármutku ako to, že zomrie.
V nemocnici strávila dva týždne. O luckyho sa starala Maryna sestra. Po dvoch týždnoch Mary prepustili, no tá nevládala ani dojsť do svojej spálne. Keď si zavolala Luckyho menom, nepohol sa k nej. Zľakla sa, že si na ňu za tie dva týždne odvykol. Potom však Lucky k nej prišiel, no ona podľahla spánku. Keď sa zobudiila, cítila čosi čudné. Niečo veľmi zlé. Nedalo sa jej otočiť krkom či pohnú rukami. Keď sa však úplne prebudila, ľak sa prevrátil na smiech. Lucky jej po jednom nosil s krabice jeho poklady. Tá hneď zabudla na smrť a ožila úplne. Nič ju už nebolelo, cítila sa vyslobodená. Lucky ju pokryl svojou láskou.
Už prešlo 12 rokov a Mary nemá rakovinu. Lucky stále kradne poklady ľuďom a odkladá si ich do svojej krabice. Pre neho je však tým največšim pokladom Mary...
