Black-obľúbená spoločnosť...
21. 7. 2010
Jedna pani mala veľmi málo šťastia. Žila sama v biednej chatrči. Nemala deti , nemala manžela, mala iba veľkú záhradu a pár kvetov
Bola ešte mladá a nechcela celý svoj život stráviť doma a sama...Jej chatrča bola v lese, kde skoro nikto nechodil... Každý deň chodila až dole do dediny do obchodu. cesta tam pol hodiny späť trištvrte hodiny, pretože tam boli prudké kopce. Niekto jej povedal, že to by bola veľmi dobrá každodenná prechádzka so psíkom. Mala tam kľud a veľa priestoru. Tak sa teda rozhodla pre toho psíka.KeĎ si z útulku priniesla malé milé šteniatko, celý domček jej ožil. Dala mu meno Black , pretože bol celý čierny. Mali sa veľmi radi. Každé ráno o šiestej chodili spolu do obchodu dlhou trasou a Blackymu to prospievalo... Chodili kam sa dalo, okolie domčeku poznali celé naspamäť. Rozoznali každú halúzku, každý kríček... Lenže keď Black dovŕšil 2 rok, pani zomrel brat. Ostal po ňom veľký dom a nikto iný ho nemohol dediť. Pani si pomyslela , že by to mali lepšie, aj keď sa v lese nemali zle, bola tam veľmi zima a hlavne v noci, nemohli si kúriť ani nič podobné. Výhodu mali len tú, že mali veľa miesta a mali sa navzájom. Tak teda, súhlasila s tým, že budú brať ten dom... Bol to obrovský domisko, nanovo zrekonštrulovaný, veľký pozemok, roľa kde rástli rásne plody a milý susedia. Teta sa už tešila, ako budú šantiť s Blackym aj dnu, lebo to bol obrovský dvojposchodový dom a aj vonku. Potom jej povedali, že bude bývať v tom dome so svojim druhým bratom. Ona súhlasila, veĎ predsa mali tam veľa miesta a on tiež nemal kde bývať. Rozhodla sa , že s chatrčky si spravia krásnu chatu.premyslela si to všetko a potom z radosťou podala konečné rozhodnutie... No oznámili jej srašnú, vec. A konečné rozhodnutie nemohla vrátiť. Musela tam ostať bývať a chatrčku jej už, bohužiaľ zbúrali. A tá strašná vec bola, že nemože mať psa ani mačku či sliepky alebo zajace. Môže mať len škrečka alebo rybyčky. Jej brat je alergický na chlpy. Ona si tak povedala " škrečok nemá chlpy?" Slzy ju premohli keď sa pozerala na to malé dvojročné chlpaté čierne čudo, ktoré bude msuieť ísť do útulku, Do väzenia. Väzenie ? Zhrozila sa pani nad tou myšlienkou. Jej Black nepôjde do väzenia.. Plakala, prosila a hrozila, navrhla , že jej brat môže bývvať hore a ona dole alebo naopak. A on chlpy nezacíti. No nie..Nedovolili... Zavreli ju v dome a bezbranného milého psíka odvliekli preč...Plakala cez celú noc aj na druhý deň. Brat bral jej návrh. Budú bývať oddelene ale psa nebude mať za nič na svete....Videl ako jej to blíži, a robil to schválne. Pani chodievala psíka pozerať každý deň. Vždy keď prišla, Black bol slabší a slabší. Zo začiatku vždy vyskočil na pletivo, oblizoval ruky a s radosťou pozeral pani do očí. Keď pani s útilku videla ako sa tí dvaja zbožňujú a vedela ako to je byť oddelená so svojim psíkom, dovolila pani sa so psíkom prejsť... Vždy jej to dovolila. No ale pani videla, že psík slabne a nemýá to tam čím dlhšie tým viac rád. Nenávidí to tam. Raz si ho aj adoptovala a doviedla domov. Brat vôbec nekýchal , čo pani prekvapilo. VeĎ je predsa alergický. Rozmýšľala nad tým celú noc. VeĎ ani raz nekýchol.. Ráno mu navrhla, že možno mu už alergia prešla, nech ide na vyšetrenie...On akosi podozrivo nechcel. Navrhla to ľudom, čo jej dávali podpisovať papiere a oni súhlasili. Prišlo sa na to, že pán alergiu ...........MÁ. Ale je to alergia len na morčatá , škrečky a mačky. Všetci sa čudovali, ako je to možné, ale bolo to tak... Takže si pani psíka Blackyho nechala a boli spolu šťastný. Jej brata vysťahovali, lebo medzi nimi vládla zlosť za to, čo brat urobil..Klamal, a on o tom vedel...Pani si našla priateľa a mali detičky. Deti sa radi hrali so psíkom a aj on s nimi...Bola to super rodinka a pani deťom rozprávala o tom, ako žili s Blackym v chatrči, ako ich na dva týždne odlúčili a potom, ako sa zase spútali...Bola to pekná a napínavá , kúskami aj smutná historka , ale skončila sa veľmi veľmi veľmi veľmi dobre. :-)
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
